O princípe Ajurvédy

Prvý najstarší zachovaný spis o ajurvédskom lekárstve, Charaka Samhita, pochádza z 1. stor. n. l. Druhý odborný spis, Sushruta Samhita, sa objavuje o storočie neskôr a pojednáva o Ajurvédskej chirurgii. Tretie najvýznamnejšie Ajurvédske dielo, Ashtanga Hridaya, vzniká okolo 7. stor. n. l. a predstavuje prehľadnú kompiláciu dvoch predchádzajúcich spisov. V období medzi 5. stor. pred n. l. a 5. stor. nášho letopočtu sa princípy ajurvédského lekárstva rozšírili do všetkých kútov vtedy známeho sveta (Číny, Tibetu, Perzie, Arábie, Egypta, Grécka a Ríma), kde sa zmiešali s miestnymi tradíciami a kultúrnymi zvykmi. Na tomto univerzálnom základe potom postupne vznikali najrôznejšie školy a systémy prírodného lekárstva. Ajurvéda je preto označovaná za "matku všetkých liečebných systémov".

Ajurvédske lekárstvo

Ajurvéda predstavuje celostnú a jednoduchú formu liečebného prístupu s cieľom lepšie porozumieť sebe samým. Snaží sa preniknúť k jadru problému a odhaliť skutočnú príčinu či samotný zárodok ochorenia, či už je jeho pôvod v nesprávnej výžive, životných návykoch, dedičnom zaťažení, negatívnom myslení alebo emocionálnej či energetickej nerovnováhe. Ponúka nám tak pohľad do širších väzieb a súvislostí, ktoré utvárajú a ovplyvňujú náš psychický a fyzický stav. Ajurvédska prax apeluje predovšetkým na vedomú prevenciu a zdravý životný štýl, pretože choroby je vždy ľahšie liečiť v ich počiatkoch než v pokročilých štádiách, kedy už vo väčšine prípadov dochádza k poškodeniu telesných tkanív. Pôvod väčšiny chorôb je zo sedemdesiatich percent skrytý v nesprávnej životospráve.

Preto úspech Ajurvédskej terapie závisí najmä na konzumácii správnej stravy a tiež na našej ochote zmeniť v každodennom živote niektoré doterajšie návyky a stereotypy, ktoré mnohokrát stoja pri koreni našich zdravotných ťažkostí. Správny postoj, pevná vôľa a odhodlanie vyriešiť svoj zdravotný problém sú vždy začiatkom úspechu.

Ajurvédsky prístup

Ajurvéda považuje človeka za neoddeliteľný a vzájomne prepojený komplex tela, vitálnej energie, mysle a duše. Nezameriava sa na symptomatické prejavy chorôb, ale predovšetkým na ich príčiny, ktoré každej chorobe predchádzajú. Symptóm je chápaný len ako upozornenie či varovanie, že v organizme nie je niečo v poriadku a je nutná náprava na hlbšej úrovni. Ajurvéda sa tak v súlade s princípmi zdravého životného štýlu snaží obnoviť v ľudskom tele prirodzený stav harmónie, ktorý sa prejavuje ako duševné a telesné zdravie. Zmenou každodenných stereotypov, správnou stravou a pravidelným užívaním bylín je možné úspešne odstrániť najrôznejšie zdravotné ťažkosti a dlhotrvajúce ochorenia, ako sú napríklad: kožné choroby, choroby dýchacieho ústrojenstva, poruchy zažívania, migrény, obezita, problémy spojené s krvným obehom, gynekologické problémy, choroby chrbtice , kĺbov a svalov, nespavosť, únava a stres.

Váta Pitta Kapha

Základné princípy

Každý človek sa rodí s jedinečným pomerom biologických princípov (dóš) - váta, pitta a kapha (v tibetskom poňatí vietor, žlč a hlien), ktoré predstavujú individuálny genetický kód podieľajúci sa na utváraní našej psychosomatickej charakteristiky. V priebehu života sa potom z rôznych príčin ich pomerné zastúpenie odchyľuje (vikrti) od pôvodného vrodeného stavu (prakrti), čo sa potom odráža na našej psychickej kondícii a fyzickom zdraví. Duševné vedomie, myšlienky, emócie, medziľudské vzťahy, strava, denný rytmus, životný štýl, ročné obdobie a prostredie, v ktorom sa pohybujeme, to všetko ovplyvňuje ich vyváženosť či nerovnováhu.

Tieto tri základné princípy života nemôžeme vnímať oddelene a nezávisle.
Ich funkcie sú spoločne previazané a vzájomne sa dopĺňajú.

Znalosť sídla a pôsobenie každej z dóš nám umožňuje správne rozpoznať ich prejavy v zmiešaných konštitúciách, ktoré sú najčastejšími psychosomatickými typmi.

Príčina choroby

Zdravie je optimálny stav harmonického fungovanie celého organizmu. Predstavuje rovnováhu medzi tromi biologickými princípmi podľa vrodeného individuálneho stavu (váta, pitta, kapha), telesnými tkanivami a ich funkciami, zmyslovými orgánmi, mysli a duševným vedomím. Každý človek je obdarený dostatočnou dávkou zdravého rozumu, aby dokázal rozlišovať medzi vhodným a nevhodným, medzi zdravým a škodlivým. Ľudský organizmus nám poskytuje všetky potrebné odpovede v podobe signálov, ktorým človek buď počúva alebo nie. Každá emócia je biochemická odozva na určitý problém, ktorý sa ukrýva hlbšie pod povrchom. Správanie a konanie bežného človeka určujú jeho túžby a priania, ktoré majú svoje sídlo v mysli. Tá trvá obyčajne na ich splnení aj za cenu poškodzovania fyzického tela. Myseľ tak často doslova zneužíva telo k dosahovaniu svojich žiadostí. Preto väčšina chorôb pred tým, než sa prejaví na úrovni fyzického tela, začína najprv v nepokojnej, rozháranej a nedisciplinovanej mysli, ktorá je plná najrôznejších želaní. Túžba je preto samou podstatou nevedomosti, v ktorej sa skrýva utrpenie, choroba a bolesť. Tento prvotný impulz sa potom začína prejavovať na fyzickej úrovni v dôsledku zvýšeného nahromadenia jedného z princípov váta, pitta alebo kapha v určitom mieste tráviacej sústavy podľa svojho sídla. Následne potom dochádza k poruchám výživy a regenerácie siedmich telesných tkanív (dhátus) a následne k narušeniu niektorých životne dôležitých funkcii. Takéto vychýlenie organizmu zo svojej prirodzenej rovnováhy má potom za následok rozvoj najrôznejších ochorení.